septeni
Latín[editar]
septēnī | |
clásico (AFI) | [sɛpˈteː.niː] |
rima | ep.te.ni |
Numerales latinos | |||
← VI | VII | VIII → | |
---|---|---|---|
Cardinal: | septem | ||
Ordinal: | septimus | ||
Distributivo: | septēnī | ||
Adverbial: | septiēs |
Etimología[editar]
De septem ("siete") y el sufijo nus, -nī.1
Adjetivo plural[editar]
1.ª y 2.ª declinación (-us, -a, -um)
| ||||||
Plural | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Masculino | Femenino | Neutro | ||||
Nominativo | septēnī | septēnae | septēna | |||
Vocativo | septēnī | septēnae | septēna | |||
Acusativo | septēnōs | septēnās | septēna | |||
Genitivo | septēnōrum | septēnārum | septēnōrum | |||
Dativo | septēnīs | septēnīs | septēnīs | |||
Ablativo | septēnīs | septēnīs | septēnīs |
Locuciones[editar]
- septēnī dēnī: diecisiete (a/para) cada uno.