paproć
Polaco[editar]
paproć | |
pronunciación (AFI) | /ˈpap.rɔt͡ɕ/ |
silabación | pap-roć |
longitud silábica | bisílaba |
rima | aprɔt͡ɕ |
Etimología[editar]
Del protoeslavo *paportь, este a su vez de protoindoeuropeo *parǝt-.
Sustantivo femenino[editar]
Derivados[editar]
- Diminutivo: paprotka;
- Locución: kwiat paproci.